Gadjá kerén le Raj baré bučí pa buté kriminalimáta

Buté kriminalimáta si kriminalimáta kaj nasuíl but manúš, sar matoréngo, bisikleténgo, dučajéngo čorimós xoxaimós čorimáta rimomimós mardé matoráko mačimós. Katé šaj žinés sar le Raj baré kerén bučí buté čorimáta thaj kriminalimáta.

Te šaj kerén le Raj baré laší bučí, si but baró te ašunén pe le (vittnen) sadikhuntné (godolá manúš kaj dikhlé le čorimáta), thaj sa le čačimáta, naprimér, patrétsi katár le kamrérurja kaj thodiné opré, thaj najésko sémno, thaj dna. Maj si baró te šaj ašunén so phenél o manúš kaj aresló čordó, thaj godolésa kaj dikhlá o čorimós, maj fúgo so žálpe te na bistrén so sas.

Zuralés mardó (misshandlad) kaj či džinélpe sar baró si, naprimér pe jekh butécorimáta (mängdbrott). Le Raj baré kerén bučí pe but fjálora módora, ándo anglunimós te na maj ašél mardó, jekh módo si te kerén maj trúdsno le ternimaténge te šaj činén řičíja, thaj vi kerén bučí ánde jekh than le birtonénsa, thaj kontrolántora kaj len sáma te na anklél čingár, thaj la komunáske sociálne manúš. E bučí lel pe pála so maladól palá lokálne kondicióni.

Jekh kavér exémplo pa buté corimáta si, posočásko čorimós (fickstölder).

Posočásko čorimós arakhés pe thaná kaj si but manúš, naprimér ánde birtorá thaj ándo kolektívno tráfiko sar pe búso thaj džéžeš. Le Raj baré kerén bučí koté kaj von džanén ke sas but posočásko čorimós, naprimér kána von thon avrí jekh manúš te lel sáma so nakhél.    

Polisens arbete med mängdbrott (på svenska)